text160
    text176
    text343
    text516
    text486

    Blog

    1
    29. 4. 2025
    Jeden dôvod, pre ktorý chceme, aby nás deti slepo poslúchali a mali by sme ho zmeniť.

    V prvom rade, my dospelí máme tendenciu veci kontrolovať skôr, ako pochopíme, čo sa deje.V prvom rade, my dospelí máme tendenciu veci kontrolovať skôr, ako pochopíme, čo sa deje. Skĺžame do zbytočných bojov aj v situáciach, ktoré si to naozaj nevyžadujú a radi si to následne ospravedlňujeme tým, že sme rodičia.Vidíme 2-ročné dieťa s pohárom vody, tak mu ho vezmeme so slovami: „Daj to sem, na to si ešte malý.“Prípadne "Vypni ten televízor, lebo som povedala."To je snaha kontrolovať zo svojej pozície. Táto kontrola môže mať rôzne ďalšie podoby a môže byť sprevádzaná rôznymi prejavmi od kriku, vyhrážania sa, zastrašovania až po fyzické prejavy.My, rodičia, často radšej ideme skratkami a chceme situáciu len kontrolovať a tlačíme na splnenie toho, čo chceme a potrebujeme. To však v deťoch vyvoláva potrebu tlačiť proti nám, čo vyvoláva emócie.Vtedy sa už dostávame do vyhrotených situácií, ktoré sa nedajú ukontrolovať. Aj tieto situácie sa však dajú následne napraviť. :)Spojenie znamená dať dieťaťu pocit, že je vnímané, videné a chápané. Znamená to aj validovať emócie, pocity, ale aj zámery.Spojenie by vyzeralo asi takto:„Ty si mi chcel doniesť pohár. To je milé, ďakujem. Pomôžem ti.“Dáme dieťaťu uznanie zámeru a nesnažíme sa situáciu kontrolovať, nebojíme sa nechať prípadne dieťa nechať dokončiť aktivitu (ak sme dosť odvážni).Prípadne:"Tá telka je super, že? Vidím, že ťa to baví, po tejto rozprávke to už vypneme." a keď skončí rozprávka, s láskou dieťaťu vysvetlíme, že je čas, hoc sa mu možno nechce."CHápem, že by si chcela ešte pozerať. Už takúto možnosť nemáme. Vypneš to ty alebo ja?"Niektoré situácie však nie sú čiernobiele a potrebujeme dieťa zastaviť tu a teraz. To však neznamená, že sa k tomu nemôžeme neskôr vrátiť, doma, keď sme v kľude a máme čas.Sú to situácie, kedy vyprskneme:„Prestaň!Nechcem takéto správanie už vidieť!Robíš si zo mňa dobrý deň?!Ak s tým neprestaneš, nebudeš pozerať rozprávku.“Nesúdime vás, ak ste to niekedy povedali. Niekedy ste možno museli. Vždy sú dôležité aj okolnosti.Tu je však niekoľko tipov, ako vylepšiť situáciu, alebo ako sa k týmto situáciám neskôr vrátiť.Ak sme už museli, povedzme v autobuse dieťa „len ukontrolovať a zastaviť správanie“, a vyprskli sme cez zaťaté zuby: „Prestaň už!“, môžeme sa k tejto situácii doma vrátiť......a objasniť dieťaťu, čo sa stalo a prečo sme mu povedali tie zákazy.Doma môžeme povedať niečo ako: „V autobuse ťa nahnevalo, keď som ti povedala, že nesmieš skákať, ale máš sedieť.“Vrátime dieťa do situácie a začneme sa naladiť: „Veľmi ťa to nahnevalo, že som bola prísna. Okej, je v poriadku, že ťa to nahnevalo. Som tu s tebou, aj keď sa na mňa hneváš.“A najprv si s dieťaťom prejdeme to, čo dieťa rozladilo, a potom to, čo rozladilo nás :)Nás rozladilo, že dieťa skákalo v autobuse. Tak mu pripomenieme pravidlo, že v autobuse sa sedí. A prípadne, ako mu môžeme pomôcť, keď má problém sedieť.Máte problém skrotiť svoje energické dieťa? Dajte nám vedieť, pozrieme sa na to spolu na konzultácií.

    Vianoce a darceky 1671628440
    19. 2. 2024
    Vianočný zhon alebo ako vybrať darčeky a nezblázniť sa?

    Čas vianoc je magický, ale v poslednej dobe spojený s nákupom darčekov. Ako vybrať ten správny a nezničiť pri tom svoj rozpočet? Spísali sme pár nápadov ako odľahčiť vášmu predvianočnému zhonu. Vianoce sú sviatkami pokoja a pohody. Často si ich však spájame so zhonom, ktorý sviatkom predchádza. Neustále naháňačky za darčekmi a nákupmi všetkého čo treba a často aj netreba sú tak nejak typickým obrazom sviatkov v posledných rokoch. Reklama na nás vyskakuje z každej strany a mamina, tatino, babka aj dedko nakupujte. Dôležité ale je posúdiť, či to naozaj treba. Darček by mal hlavne potešiť Obdarovávanie najbližších by malo spĺňať jednu základnú charakteristiku. Darčeky, ktoré vyberieme by mali zahriať na duši. Či už sú to deti alebo dospelí, vždy chcete vidieť pri pohľade na nich počas rozbaľovania darčeku akési napätie a radosť, ktorá ich zaplaví po jeho otvorení. Reklama síce útočí na naše emócie, ale nepozná našich blízkych tak ako ich poznáme my. Ako vybrať ten správny darček? Dospelých často potešia naozaj maličkosti. Je ťažké vyberať veľké dary ľuďom čo si už môžu dovoliť kúpiť čo chcú. Taktiež je to pomerne zbytočné, väčšina ľudí už má naozaj všetko čo potrebuje. U väčších detí je výber darčeka pomerne jednoduchý, stačí sa ich spýtať a určite vám radi povedia svoje očakávania. A že to potom nebude prekvapenie? Nevadí. Moment kedy si rozbalia ten darček, ktorý naozaj dlho chceli vynahradí neočakávanosť daru. Nuž a pre najmenších to často býva najkomplikovanejšie. Aj keď by naozaj nemuselo. Detičky sa potešia všetkému. Či už to bude oblečeniealebohračkabude to niečo nové čo ich zaujme. A čo si budeme klamať malé detičky aj tak najviac zabaví šušťavý obal. Koľko darčekov je dosť? Od všadiaľ sa na nás valia obrázky veľkých stromčekov s množstvom darčekov. Je tomu pomerne ťažké odolať. Množstvo ani veľkosť darčekov netvoria Vianoce. Čo je na týchto sviatkoch naozaj krásne je, že sa celý svet spomalí, ľudia sú spolu a myslia viac jeden na druhého. To sú hodnoty, ktoré v dnešnom uponáhľanom svete čoraz viac absentujú, mali by sme si ich počas sviatkov viac pripomínať a byť za ne vďační. Nech už sa vyberiete akoukoľvek cestou veríme, že vaše sviatky budú krásne a ľudia okolo Vás šťastní.

    Nosenie deti 1691420794
    19. 2. 2024
    Kontakt a nosenie detí – skvelý štart do života

    Rodičia, ktoríplánujú svoje bábätko nosiť, považujú nosenie väčšinou za praktický spôsob starostlivosti odieťa. Najmä pokiaľ sa jedná oich prvé dieťa, ešte väčšinou netušia, aké úžasné výhody nosenie ponúka okrem transportu bábätka, voľných rúk avýletov bez komplikácií skočíkom. Nosenie však môže byť ideálnym nástrojom apomocníkom aj kbudovaniu zdravého vzťahumedzi dieťaťom arodičmi. Ale pozrime sa na to pekne od začiatku, prečo nám nosenie pomáha budovať si vzťah sdieťaťom už od narodenia. Materinsky inštinkt, bonding, dojčenie, nosenie. Prvé týždne, mesiace až roky po narodení sa človek musí naučiť sám existovať, čo je pre malého zraniteľného novorodenca veľmi náročné. Na rozdiel od toho, čo zažíval vmaternici, musí sám dýchať, vysporiadať sa sokolitými vplyvmi ako gravitácia, hluk, priestor ato, čo bude vtomto období pociťovať, bude preňho rozhodujúce. Na to, aby bolipotreby dieťaťa naplnené aaby bol zabezpečený jeho zdravý vývin, umatky sahormonálne ainštinktívne spustí materinský inštinkt. Keď príde na svet dieťa, jeho jedinou,základnou aprirodzenou potrebou je kontakt. Kontakt so svojou matkou, otcom, kontakt sniekým, ským sa bude cítiť bezpečne. Našťastie sa už čoraz viac lekárov, pôrodných asistentiek apredovšetkým rodičov zaujíma oto, ako budú prvé momenty života bábätka vyzerať. Často sú tietoprvé minúty života kľúčové pre ďalší priebeh šestonedelia, dojčenie acelkovú pohodu bábätka. Na vytvorenie prvého kontaktu medzi novorodencom amatkou (prípadne otcom) slúžibonding. Videálnom prípade sa praktizuje hneď na pôrodnej sále alebo inom mieste, kde sa pôrod uskutoční. Bonding je dôležitý pre vytvorenieprvotnej emočnej väzbymedzi novorodencom amatkou. Nie, bábätko skutočne po narodení nemusí plakať. Môže byť pokojné,pretože vblízkosti svojej matky nezažíva stres astrach. Vprípade úspešného bondingu sa zvyšujúšance na bezproblémové dojčenie acelkové pohodlie novorodenca. Práve kontakt, videálnom prípade „koža na kožu“, štartujevyplavovanie hormónov riadiacich laktáciu – prolaktín aoxytocín. Kontakt adojčenie na požiadanie je najúčinnejší spôsob, ako podporiť tvorbu mlieka aako sa vyhnúť komplikáciám sdojčením. Prístupy ako bonding, dojčenie na požiadanie, nosenie a okamžité reagovanie na potreby dieťaťa, pokiaľ je to samozrejme možné avzáujme rodičov ich praktizovať,zdôrazňujú emocionálny aj fyzický kontaktmedzi rodičom adieťaťom avedú kvytvoreniubezpečného aspoľahlivého prostredia pre dieťa. Keď dieťa cíti teplo milovaného rodiča, počuje jeho hlas a cíti jeho dotyk, vtedy sa cíti chránené a milované. Každé dieťa sa chce nosiť. Dieťa sa po narodení musí vysporiadať smnožstvom vplyvov aadaptovať sa na podmienky, ktoré sú preň úplne nové. Byť vkontakte anosiť sa je preň absolútneprirodzené ainštinktívne. Ergonomické nosiče ašatky, resp. pomôcky na nosenie detí nám pomáhajú naplniť tútobiologickú potrebu kontaktu. Nosiť dieťa celé dni len na rukách je skutočne náročné abez nosiacich pomôcok určite nepraktizovateľné. Občas musí rodič dlhšie hľadať spôsob, ako pohodlne azdravo nosiťsvoje dieťa, avšak vdnešnej dobe už máme na trhu skutočne veľké množstvo možností ajednou znich je ajergonomický nosič. Sú však určite aj deti, ktoré nemajú potrebu kontaktu až takú extrémnu acítia sa spokojne aj keď ležia dlhšie na podložke alebo vpohode spinkajú aj vpostieľke. Dôležité jenačúvať potrebámsvojho dieťaťa arešpektovať konkrétne to, čo potrebuje.Vnímať areagovať na signály, ktoré nám deti dávajú,zahrnúť ich láskou atrpezlivosťou, to je kľúč kvytvoreniu vzájomnej väzby. Stále je však väčšina detí, ktoré si vyžadujú kontakt anosenie je jedným zo spôsobov, ako im túto potrebu naplniť. Výhody nosenia a kontaktu si zhrnieme v nasledujúcich bodoch: Upevňuje vzťah: Pravidelný fyzický kontakt prispieva kupevneniu emocionálneho puta medzi rodičom adieťaťom. To vedie kvytvoreniu bezpečného vzťahu, vktorom dieťa dôveruje svojim rodičom avie, že sa na nich môže vždy spoľahnúť. Rozvíja sebadôveru: Dieťa, ktoré cíti podporu alásku od rodičov, má väčšiu pravdepodobnosť vybudovať si zdravé sebavedomie asebahodnotenie. Vďaka kontaktu od rodičov má pocit istoty ato mu umožňuje bezpečne skúmať svet okolo seba. Regulácia emócií: Dieťa, ktoré sa cíti milované achránené vďaka fyzickému kontaktu anoseniu, sa naučí ľahšie arýchlejšie zvládať, resp. pochopiť, svoje emócie abude menej stresované. Rozvoj jazykových schopností: Keď rodičia nosia svoje dieťa, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sním budú viac komunikovať, čo bude mať pozitívny vplyv na jazykový vývoj aschopnosť porozumenia reči. Nosenie dieťaťa vnosiči nie je nutnosť aurčite existujú rodičia, ktorí nepoužívajú nosiace pomôcky anapriek tomupraktizujú kontaktnú avzťahovú výchovu. Avšak pre mnohých rodičov sú neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti odieťa anedokážu si bez nosiča či šatky predstaviť jediný deň.Určite stojí za to si nosenie minimálne skúsiť. Kontakt vranom detstve môže byť aj vďaka noseniuideálnym štartom kzdravému vzťahusdieťaťom vneskoršom batoliacom, školskom aj dospelom veku. To vedie ku vznikuempatického, emočne apsycho-sociálne vyrovnaného človeka.Atakých naša planéta skutočne potrebuje 😊 Ak sa chcete onosení dozvedieť viac, prípadne sa zaujímate oto, ako si vybrať správny ergonomický nosič, môžete si onosení prečítať vblogu na stránkeBlog | Moyo (moyobaby.com)

    Konzultacia 1686829182
    19. 2. 2024
    Ako prebiehajú konzultácie a čo tu vyriešim?

    Snažiť sa naskočiť na vlnu rešpektujúcej výchovy nemusí byť jednoduché. Všade samé príklady čo robiť, čo nerobiť, čo hovoriť a čo nie. Človek sa v tom stráca, má pocit, že si ich nevie zapamätať a vytiahnuť v tú správnu chvíľu. To nie je problém len u jednotlivcov, ale u všetkých z nás. Chápeme teóriu, vieme čo a ako by sme chceli spraviť a zrazu vhupneme to stresovej situácie a skĺzneme do starých vzorcov, zvýšime hlas alebo sa dožadujeme odpovede. Dokonalý prístup neexistuje. Existuje len prístup, ktorý je vám prirodzený a na ktorom sa oplatí pracovať, prípadne ho nájsť. Je to jedna z oblastí, ktorým sa na konzultáciách venujeme. Pochopiť sám seba, svoje dieťa a to čomu čelíme. Naučíme sa vhodne reagovať, precvičíme si formulácie na problémové situácie, ktoré neviete uchopiť a skúsime nájsť odpovede na správanie detí. "Na moje dieťa hranice, ani vysvetľovanie nefunguje", "Prípadne tento prístup sa dá aplikovať len keď máte jedno dieťa." Aj týchto tém sa často dotýkame nakonzultáciách. Pracujeme s očakávaniami rodičov, hľadáme spôsoby vhodné pre vás a vašu situáciu tak, aby boli uplatniteľné v každodennom živote. Dávame vám tak do rúk nástroje, ktoré vyťahujete v kritických situáciách. Nastavujeme očakávania rodičov primerané veku dieťaťa. Nie všetko, čo dieťa raz spraví, je od neho možné opakovane očakávať. Je aj na nás, aby sme pracovali s vlastnou trpezlivosťou a disciplínou (to je už téme nakoučing, kde ideme do hĺbky vašich možností). Ako fungujeme? Vždy sa snažíme vyhovieť konkrétnej potrebe rodičov aj nerodičov, ktorí na sebe chcú pracovať. Niekto prichádza s potrebou prediskutovať viacero tém o výchove, tém, ktoré ich práve ťažia v každodennom živote s deťmi. Niekto sa chce naučiť efektívne komunikovať, zadávať hranice deťom alebo aj tie svoje voči okoliu. Niekto potrebuje rýchlu odpoveď na situáciu, ktorá sa mu každý deň opakuje, má pocit, že už skúsil všetko a stále nič. Univerzálny návod na problémy, s ktorými zápasíte vo výchove neexistuje. Každé dieťa je iné, každý rodič aj domácnosť sú iné. Každý čelíme okolnostiam, ktoré nám vstupujú do životov. To všetko je potrebné zvážiť a spolu nájsť odpovede, vhodné pre vás. Preto staviame na faktoch a nie dohadoch. Čo sú vlastnekonzultáciea ako prebiehajú? Najprv si spolu dohodneme termín. Zadefinujeme si váš problém a cieľ, ktorý chcete dosiahnuť. Porozprávame sa o situáciach, ktoré zažívate a s ktorými si neviete rady. Prepájame teóriu, ktorú poznáte s praxou a reálnymi príkladmi tak, aby ste vedeli svoje poznatky prakticky využiť. Na týchto príkladoch si zadefinujeme, čo je pre vás vhodné a možné, aby ste z hodiny odchádzali vyzbrojení sebavedomím a vedomosťami, ktoré môžete ihneď začať aplikovať a cítiť sa tak v rodičovstve komfortne. Ak Vás to zaujalo, našli ste sa v týchto riadkoch, stačí zadaťobjednávku a my sa Vám ozveme s možným termínom.

    Copy of Untitled 1682249761
    19. 2. 2024
    Ako si v dnešnej dobe zachovať zdravý rozum?

    Veľa sa hovorí o spomalení v dnešnej dobe. Je to aj tým, že žijeme v "instantnej" dobe. Potrebujem vedieť čo navariť a mám dve suroviny v chladničke, do minúty nám internety ponúknu možnosti.Potrebujem nakúpiť, spojiť sa s niekým, dohodnúť dovolenku, vieme to hneď zariadiť z gauču a ani obliecť sa nemusím.Podobne rýchle očakávania máme aj od seba či detí 🙂 Vysvetlíme pár krát, alebo si povieme, že už je dosť stará/starý a mal by to vedieť.Spadáme do automatov a vyšších očakávaní, ktoré vedú k napätým situáciám. Aký na toto máme liek?Spomaliť. Všetci vieme, že čas beží a nemáme na neho vplyv. Vieme však, že keď nespomalíme ani sa nenazdáme a od momentu kedy sme sa tešili, že už naše dieťa rozpráva, zrazu ide školy, príde domov s prvou priateľkou/priateľom či opicou 😋Aby sme neboli uväznení v tých automatoch, a nežili v tom, že budeme naše deti stále len opravovať, robiť im prednášky a usmerňovať ich, ale aby sme si ten život aj užili, spomaľme.Všímajme si čo pekné robia, čo ako dobre myslia, aké sú pozorné, zamerajme sa na ne a len ich sledujme. Žime v prítomnosti.Dokážeme to ? Ak by ste sa potrebovali poradiť aj v téme ako byť viac prítomný a neutekať pred samým sebou, radi sa na to pozrieme prostredníctvomosobnostné koučingu.

    Stastne deti a rodina
    17. 4. 2024
    Skúsme sa v výchove menej zameriavať na to negtívne a sústreďme sa na pozitíva

    Počas nedávneho rozhovoru s jednou z vás sme prišli na to, že veľa, veľa dnešných rodičov má dobre navnímané akým smerom výchovy sa uberať. Rešpektujú hranice dieťaťa a aj jeho "Nie", keď sa dá. Pracujú na sebe, a vedia, že jedine cez seba dokážu správanie dieťaťa zmeniť. Prišli sme však na jednu vec. Ešte stále sa zameriavame na negatívnu časť správania sa dieťaťa a na tú pozitívnu, hoci sme si jej vedomí, zabúdame. Nevyslovíme to nahlas. Neoceníme dieťa za to, aký malo zámer; že napr. chcelo pomôcť, alebo upratať, alebo niečo proste chcelo po svojom. Aj keď nesúhlasíme s jeho prevedením, neznamená to, že dieťa je nevychované, pokazené a treba ho nechať si to vyžrať, nech sa naučí. Skúsme vidieť to, že dieťa malo dobrý zámer avšak má stále málo skúseností, aby to spravilo celé správne alebo podľa našich očakávaní. V našej spoločnosti sme celkovo navyknutí ísť šomraním, výčitkami, pasívnou agresiou alebo verejným očierňovaním a napádaním, namiesto uznania zámeru a snahy. Nie je ľahké tento hlboko zakorenený vzorec preraziť. Ale dá sa to. Nemusí to byť dokonalé, stačí aby to bolo lepšie. Takže, keď vaše zlatíčko nabudúce niečo spraví, čo možno bude mierne neohrabané, skúste sa pozrieť na neho cez to najláskavejšie vysvetlenie. A povedzte mu to nahlas! ♥️ Bude Vám vďačné, že vidíte v ňom to dobré. A potom môžte spolu pracovať na tom, čo sa dá robiť ešte inak alebo lepšie v tej činnosti čo chcel :)

    Detsky strach
    5. 12. 2024
    Ako sa vyhnúť zbytočnému strašeniu detí?

    Vyhrážanie sa deťom cudzím ujom, keď od nich niečo potrebujeme je zastrašovanie, ktorým si znižujeme svoju rodičovskú silu. Zároveň ním vkladáme do detí zbytočný strach, ktorému musia čeliť. V prvom rade, tento ujo nikdy nepríde (ak niekoho nepoprosíme) a aj keby, tak čo spraví? Odnesie dieťa? Vynadá mu? Inak ho zastraší? Celý tento koncept je skratka, ktorá je dlhodobo nefunkčná.A do kedy je vlastné funkčná? Kým to deti neprekuknú. A čo potom? Či už od detí niečo vyžadujeme, aby by spravili alebo niečo nechceme, aby robili. Pozrime sa na efektívnejšie spôsoby spolupráce. Dostať dieťa tam, kam potrebujeme nie je jednoduché. Tak ako nie je ľahké ak chceme, aby spravil niekto dospelí to, čo nechce. Dajme dieťaťu včas vedieť, že od neho budeme niečo potrebovať. "Za 30 minút budeme odchádzať z domu k doktorke. Dovtedy musíme byť pripravený. Za 5 minút ti prídem povedať a začneš sa obliekať." Dajme dieťaťu šancu byť úspešným. Rozkúskujme aktivity na kroky, ktoré dieťa dokáže zvládnuť. Namiesto "Choď sa obliecť."Dajme dieťaťu jednoduchšie inštrukcie." Vyber si oblečenie, ktoré chceš"; prípadne "Pomôžem ti vybrať oblečenie, ktoré chceš"; prípadne "Chcela by si dnes legíny a tričko alebo šaty?" Následne dohliadnime na to, aby si dieťa veci oblieklo a pripravilo všetko čo potrebuje. Vracajme ho k aktivite, keďže deti majú prirodzenú tendenciu z aktivít odísť a robiť niečo zábavnejšie. Zapojme do aktivity hru. Zoberme plyšáka alebo inú obľúbenú hračku a hovorme cez ne "Ukáž mi ako sa vieš obliecť." Hrajme sa spoločne na zvieratká (psíček a imaginárne granulky) alebo iné obľúbené postavičky, napríklad superhrdinov, napríklad "Čo by teraz urobil požiarnik Sam?" Nebojme sa byť aj rodičia Ak nastavíme hranicu "Ty sa budeš hojdať 5 minút a následne na hojdačku pustíme sestru."Dohliadnime na to, že dieťa z hojdačky naozaj zíde a sestru pustí. Všetko sú to dôležité prvky, ktoré nám pomôžu podporiť spoluprácu v náročnejších momentoch. Stále budeme v ich očiach tí láskaví rodičia, ktorí majú situáciu pod kontrolou a nepotrebujú sa dieťaťu vyhrážať bitkou, cudzím ujom ani ničím iným. Strach je síce mocný nástroj, ale naučí deti len báť sa a žiadnu dodatočnú zručnosť nezískajú. Všetky tieto možnosti sú funkčné. je vška pravda, že všetko záleží aj od vzťahu rodič dieťa. Ak na ňom potrebujete popracovať, radi sa s Vami porozpravame osobnejšie prostredníctvom konzultácií.

    Pohodové Vianoce 1702045750
    19. 2. 2024
    Ako zvládnuť Vianoce na pohodu?

    Aj počas Vianoc by pohoda nás a našich detí mala byť naša najvyšia priorita Vianoce sa všade skloňujú aj ako sviatky pokoja a radosti. Zároveň je to čas, kedy sa stretávame s bližšou aj vzdialenejšou rodinou, ktorú často nestretávame. Práve to množstvo neznámych ľudí, podnetov, jedla a tradícií môže byť pre deti náročné na spracovanie. Ak sa dieťa necíti komfortne, najčastejšie vyhľadá pocit bezpečia u nás. Nie je vtedy ani hanblivé a ani rozmaznané. Potrebuje sa vyrovnať s novou situáciou a to trvá. Tip:Skúste znížiť množstvo alebo rozložiť návštevy tak, aby ste dieťa vystavovali čo najmenšiemu počtu ľudí a dajte mu čas aklimatizovať sa. Čím menej sa oň budú ľudia zaujímať, tým skôr sa dieťa bude cítiť komfortne. Väčšie množstvo ľudí znamená viac názorov. Viac názorov znamená viac nevyžiadaných rád. Vy ste rodičia, vy ste sa rozhodli vychovávať dieťa istým spôsobom a viete, čo Vám funguje. Nemusíte sa obhajovať, obzvlášť ak niekto nechce počuť čo a prečo máte daným spôsobom. Načo riešiť tieto rady. Tip:"Ďakujem, my to máme inak a sme s tým spokojní. Keď budem mať otázky, dám vedieť." Očakávania od detí sú obrovské, my definujeme ich hranice Ak dieťa nemá chuť dať pusu, mojkať sa alebo inak plniť očakávané prejavy neznamená to, že je nevychované ani si nerobí čo chce. Nie je to robot, len mu to je nepríjemné. Tip:My definujeme hranice dieťaťa, skúsme mu povedať. "Teta odchádza, vidím, že jej nechceš dať pusu, skúsiš aspoň zamávať alebo povedať ahoj?" Aj deti si môžu dať nejakú tú sladkosť, ak sme s tým ok. Ak nám nerobí problém, aby si dieťa dalo jeden koláčik, tak mu ho doprajme. Ale jeden je jeden, nepotrebuje prijímať zbytočne veľa cukru. Takto nastavené hranice z vás nerobia zlú alebo nejakú inú mamu. Viete, že zdravie dieťaťa je pre vás prvoradé. Tip:Neriešte to s nikým iným len s dieťaťom. "Jasné koláčik si dať môžeš, ale iba jeden. Ak chceš viac, môžem ti dať menší kúsok z dvoch. Čo si vyberieš?" Vianoce znamenajú aj veľké množstvo podnetov pre dieťa Ľudia, svetlá, darčeky, televízia, koláčiky, tradície... To všetko môže spôsobiť, že deti budú prepodnetované a to vplýva na ich prežívanie a správanie. Nie sú preto zlé a ani také alebo onaké. Len sa s tým všetkým ťažšie vyrovnávajú. Tip:Skúsme obmedziť množstvo návštev, ich čas, množstvo podnetov tak, aby sa dieťa malo šancu spamätať z jedného dňa a vydýchnuť si. Dokonca to pomôže aj nám v tomto zhone. To je len pár tipov ako zvládnuť Vianoce tak, aby to naozaj boli sviatky pohody a radosti a dokázali si ich naozaj v pohode užiť 🙂 Prajeme Vám pekné sviatky.

    Autenticita 1686311336
    19. 2. 2024
    Ako mám vlastne vychovávať deti, keď chcem aby boli láskavé, rešpektované a pripravené na tento svet?

    "Tento druhvýchovy nepripraví dieťa na svet, v ktorom žijeme. Takto vychované deti trpia, sú utláčané a nikdy nič nedosiahnu." "Ako mám vlastne vychovávať deti, keď chcem aby boli láskavé, rešpektované a nerozdávali sa pre egoistov bez chrbtovej kosti." Aj to je večná dilema, ktorú vnímame v správach a komentároch. Tak čo s tým? Iste. Tento svet už nejaký ten piatok funguje na kapitalizme a predpoklade, že na to aby som niečo dosiahol, musím zničiť svojho konkurenta alebo súpera. Je to bohužiaľ stále realita bežného fungovania a biznisu obzvlášť. Realita, z ktorej akoby nebolo úniku a v ktorej slušný človek ani nemá miesto. Je to tak naozaj? Naozaj treba byť len tvrdý, nepozerať doľava ani doprava a škrabať sa po chrbtoch iných?My veríme, že nie. Vidíme to sami na sebe a na svojich životoch. Vidíme, že autentickí ľudia sú schopní žiť životy podľa seba, tak ako chcú a potrebujú. Neznamená to, že dostanú všetko čo chcú a potrebujú hneď. Ak však zamakajú na sebe a svojich cieľoch, majú veľkú šancu, že ten cieľ dosiahnu. A práve autenticita je to, čo sa snažíme v deťoch podporovať. Aby chápali kto sú, aby vedeli aký spôsob fungovania je im prirodzený. Aby to všetko nemuseli objavovať počas života. Aby poznali svoje hodnoty, rešpektovali seba a iných a stavali na svojich zručnostiach. Znamená to, že sa nebudú báť povedať "NIE." Nebudú sa báť povedať "už mám toho dosť." Nebudú sa báť hľadať nové cesty, lebo budú vedieť, že sú dostatočne dobrí. Takto zmýšľajúci ľudia majú priestor spraviť so svojimi životmi a myšlienkami to, čo väčšina z nás len odkladá na neskôr dúfajúc, že sa to raz zmení. Ak však budeme sedieť na mieste a čakať, nič sa nezmení. Zmena príde, až keď za ňou naozaj vykročíme. Tá zmena môže byť láskavá voči nám aj ľudom okolo nás. Len sa jej netreba báť. Ak by ste potrebovali pomoc ako dosiahnuť autentické správanie u seba alebo svojich detí, dajte ná vedieť alebo sa poďme rovno porozprávať nakonzulácií.

    Rodicia 1669992010
    19. 2. 2024
    Prečo stále vzájomne zápasíme o to, koho spôsob výchovy je lepší?

    Prečo stále vzájomne zápasíme o to, koho spôsob výchovy je lepší? "Mojou úlohou je navigovať a učiť deti primeraným spôsobom. Dieťa sa učí cez to ako fungujeme doma a cez limity, ktoré sú nastavené a vyžadované s rešpektom a empatiou. Ja som síce doma vodca, ale dieťa má rovnaké právo byť rešpektované a vypočuté" Rebecca Eanes Mnohé nedorozumenia a nepochopenia vnímavého/ rešpektujúceho/ moderného rodičovstva, ako je označované, vyplývajú z domnienky, že deti vychovávané v tomto duchu sú rozmaznané, bez rešpektu, pokory a úcty a rodičia nemajú autoritu a dovolia deťom robiť čo chcú. Doslova si nechávajú skákať po hlave. Ani jeden z týchto názorov nie blízko k pravde. Rodičia si získavajú autoritu nastolením a hlavne pevným a láskavým držaním hraníc a postupným učením detí spôsobom fungovania našej spoločnosti. Nie naraz. Postupne tak ako to prináleží veku detí. Rodičia si tak nevynucujú správanie krikom, bitkou, vydieraním ani pozitívnou motiváciou. Postupne prídu s deťmi na vlnu vzájomného rešpektu a spolupráce, kde každý názor je vypočutý a dá sa o ňom diskutovať. Zároveň rodičia rešpektujú aj sami seba a svoje hranice. Robia to preto, aby si zachovali mentálnu pohodu a hádajte čo? Aby im deti neskákali po hlave. Deti fungujú v rámci nastolených hraníc slobodne a nepotrebujú sa v ich medziach prispôsobovať okoliu. Objavujú svet po svojom, skúšajú svoje limity a snažia sa nastavené hranice postupne posúvať. Hranice sú tu však nato, aby sa dodržiavali. Ak sú raz nastavené, musia sa dodržiavať, inak to á svoje konsekvencie. Nie tvrdé, ale vyžiadané láskavou formou. Iste, deti s nimi nebudú spokojné, budú smutné a frustrované. Časom však pochopia, že rodič je autoritou, ktorej môžu veriť a ktorú chcú nasledovať. Autoritou, ktorá ich ľúbi bezpodmienečnou láskou a aj keď limity poriadne prepália, táto láska im nebude odobraná a nebudú vystavené samote. Spolu tak vychádzajú viac-menej bez problémov. Učia sa vzájomnému rešpektu a spolupráci. Lebo vedia, že ich nikto nebude posudzovať. Vedia, že vo svete existujú mantinely, cez ktoré sa prejsť nedá. Vedia, že vzájomný rešpekt ich dovedie oveľa ďalej ako nekonečné doťahovanie. Majú svoje emócie a vedia, že ich vo svojej blízkosti môžu prejaviť. Môžu byť sami sebou a nikto ich za to nebude odsudzovať. Rešpektujú seba, svoje okolie a sú ústretoví voči potrebám iných. Nie však na úkor vlastnej integrity a hodnôt. Je to cesta, ktorá je náročná a poriadne kľukatá. Je na nej veľa vzostupov a pádov, ale nakoniec na nej obe strany majú veľkú šancu osobnostne vyrásť. Celý koncept vedomej výchovy neprináša len pohodové rodičovstvo, kde sú len úsmevy a radosť. Je naozaj náročné, plná omylov a potreby upravovať svoj prístup. Ten sa vyvíja spolu s tým, ako dieťa rastie a dozrieva. Vďaka nastaveným pravidlám a jasným nástrojom, však dokáže výrazne obmedziť mocenské boje a dať rodičom schopnosť byť pre svoje deti autoritou a lídrom, ktorého potrebujú. Tak si spoločne dokážu vytvoriť fungujúci a dlhotrvajúci vzťah :)