Blog

    4
    22. 12. 2025
    Vzdor nie je problém správania. Je to signál vývinu

    Vzdor je bežná a prirodzená fáza vývoja dieťaťa – formuje sa túžba dieťaťa byť samostatné a nezávislé. Najčastejšie sa prejavuje:okolo 2 rokov („terrible twos“) – prvý výrazný prejav samostatnosti a “chcem si robiť po svojom“okolo 3–4 rokov („threenager“) – silnejší výraz vôle, skúšanie hranícopakovane počas ďalšieho detstva aj dospievania – v inej forme (súťaživosť, argumentovanie)Kľúčové: nie je to zlé správanie – je to učebná fáza sebapresadzovania, emocionálneho vyjadrenia a budovania identityČo je vzdor a prečo sa objavuje?Vzdor je prirodzené partnerstvo medzi vnútornou túžbou dieťaťa byť samostatné a vonkajšími očakávaniami dospelých. Ide o vývinovú reakciu, ktorá pomáha budovať:identitusebadôverusebapresadzovanieČasť tejto fázy je aj snaha učiť sa vlastnému rozhodovaniu, čo je aj dôvod, prečo často počujeme „nie“ – dieťa si len trénuje svoju vôľu a hranice.Podľa klinickej literatúry sa vývin opozitného správania – teda defiance – častejšie prejavuje už pred 2. rokmi a jeho intenzita sa môže postupne menšiť ako dieťa rastie, pretože sa zlepšuje jeho sebakontrola a slovná komunikácia.Vzdor sa nemení v sile, ale v podobe.To, čo je u 2-ročného dieťaťa krik a hádzanie sa o zem, je u 10-ročného vzdorovanie autorite a u dospelého pasívna agresia, únik alebo chronické „ja to urobím po svojom“.Ako sa správne správať k vzdoru? Pozitívne prístupy podľa psychológieAutonómia a empatická odpoveď:Výskum naznačuje, že deti, ktorých rodičia vyvažujú jasné hranice s podporou samostatnosti, prejavujú viac ochoty spolupracovať a menej extrémne defenzívne správanie.Konzistentnosť princípov:Jasné a konzistentné pravidlá dávajú dieťaťu istotu, vďaka čomu nemusí často testovať hranice.Emocionálne pomenovanie:Učenie dieťaťa pomenovať svoje pocity pomáha regulovať emócie a znižuje frustráciu.OBDOBIE: OKOLO 2 ROKOV„JA SÁM / JA CHCEM / JA NIE“Čo sa deje vnútri dieťaťa:dieťa objavuje seba ako samostatnú bytosťvzniká prvý pocit „mám vôľu“emocionálny mozog je silný, sebaregulácia minimálnadieťa ešte nedokáže spolupracovať, len reagujeTypické prejavy vzdoru:silné „NIE“ bez racionálneho dôvoduzáchvaty hnevu, plač, hádzanie sa o zemodmietanie spolupráce („neoblečiem sa“, „nepôjdem“)frustrácia z maličkostíDôležité: toto NIE nie je proti rodičovi, ale ZA sebouČo dieťa potrebuje od rodiča:pokojný, regulovaný nervový systém dospeléhojasné hranice, ale málo vysvetľovaniavoľby v bezpečnom rámci („chceš červené alebo modré tričko?“)Je to obdobie, keď dieťa kričí, hádže sa o zem, odmieta spolupracovaťCieľ rodičov: upokojiť nervový systém, nie vysvetľovaťVety, ktoré pomáhajú:„Vidím, že sa hneváš.“„Je to pre teba ťažké.“„Som tu s tebou.“„Pomôžem ti.“„Rozumiem, že to nechceš.“Čo radšej nehovoriť:„Prestaň už!“„Veď sa správaš hrozne.“„Nemáš dôvod plakať.“Dieťa ešte nevie spolupracovať – len prežíva emócie.Riziko, ak sa vzdor potláča:dieťa sa učí: moja vôľa je nebezpečnávzniká podriadenosť alebo výbušnosťv dospelosti: problém povedať NIE alebo explózie hnevuOKOLO 4 ROKOV„JA ROZHODUJEM – A TY MI DO TOHO NEHOVOR“Toto obdobie je často náročnejšie než 2 roky, ale menej pochopené.Čo sa deje vnútri dieťaťa:dieťa už vie hovoriť → argumentujesilná potreba kontrolyfantázia + emócie sú veľmi živédieťa testuje: kde končia moje hranice a kde začínajú tvojeTypické prejavy vzdoru:vyjednávanie, klamstvo, „skúšanie“vzdor nie je výbuch, ale zámerodmietanie autority („ty mi nebudeš hovoriť“)silné reakcie na nespravodlivosťČo dieťa potrebuje:hranice, ktoré platia vždy, nie podľa náladymožnosť rozhodovať o detailoch, nie o pravidláchuznanie emócie, ale nie jej riadenie správania„Vidím, že si nahnevaný. Pravidlo ale platí.“Keď dieťa vyjednáva, skúša hranice, „provokuje“Cieľ rodičov: udržať hranicu bez boja o mocVety, ktoré pomáhajú:„Rozumiem, že to chceš inak.“„Pravidlo platí, aj keď sa ti nepáči.“„Môžeš si vybrať A alebo B.“„Tvoje pocity sú v poriadku, správanie nie.“„Pomôžem ti to zvládnuť.“Čo radšej nehovoriť:„Lebo som povedal/a!“„Ešte slovo a…“„Ty si strašne vzdorovitý/á.“Dieťa testuje istotu hraníc, nie tvoju autoritu.Riziko, ak sa vzdor rieši mocensky:boj o dominanciudieťa sa učí: vzťah = bojv dospelosti: konfliktné vzťahy, potreba vyhrávaťREDŠKOLSKÉ OBDOBIE (5–6 rokov)„CHCEM BYŤ DOBRÝ, ALE PO SVOJOM“Toto obdobie je pre rodičov často mätúce, lebo vzdor je nepriamy.Čo sa deje vnútri:dieťa chce patriť, byť prijatévzniká svedomieučí sa sociálne pravidlávnútorný konflikt: chcem vyhovieť vs. chcem byť sám sebouTypické prejavy:pasívny odpor („zabudol som“, „nechce sa mi“)náladovosťvzdor sa objavuje hlavne doma (tam je bezpečne)zvýšená citlivosť na kritikuČo dieťa potrebuje:spätnú väzbu na správanie, nie na osobupocit kompetencie („dokážeš to“)bezpečný priestor na chybyKeď dieťa vzdoruje pasívne, „zabúda“, zatvára saCieľ rodičov: podpora kompetencií a bezpečiaVety, ktoré pomáhajú:„Vidím, že sa ti do toho nechce.“„Čo by ti pomohlo začať?“„Verím, že to zvládneš.“„Chyby sú v poriadku.“„Skúsime to spolu.“Čo radšej nehovoriť:„Zase si to pokazil.“„Prečo nemôžeš byť ako…“„Ty nikdy…“Dieťa chce byť dobré, ale bojí sa zlyhania.Riziko:hanbenie → perfekcionizmus alebo vzdanie sapotlačený vzdor → úzkosťv dospelosti: strach zo zlyhania, people-pleasingSTARŠIE DIEŤA (7–11 rokov)„ROZUMIEM PRAVIDLÁM, ALE CHCEM ICH SPOCHYBNIŤ“Tu vzdor mení podobu – už nie je emočný, ale kognitívny.Čo sa deje:dieťa chápe logiku a spravodlivosťporovnáva autoritybuduje si vlastné hodnotyTypické prejavy:argumentovanieodmietanie príkazov bez vysvetleniatestovanie dôverysarkazmus, vzdor slovomČo dieťa potrebuje:dialóg, nie rozkazyrešpekt k jeho názoru (nie automatické podriadenie)zodpovednosť primeranú vekuKeď argumentuje, spochybňuje pravidlá, vzdoruje slovomCieľ rodičov: rešpekt + vedenieVety, ktoré pomáhajú:„Počujem tvoj názor.“„Poďme sa o tom porozprávať.“„Toto je moje rozhodnutie a vysvetlím ti prečo.“„Chcem, aby si tomu rozumel, nielen poslúchol.“„Máš právo nesúhlasiť.“Čo radšej nehovoriť:„So mnou sa nebudeš hádať.“„Ja som rodič, ty dieťa.“Dieťa sa učí kritickému mysleniu, nie neposlušnosti.Riziko:autoritársky prístup → skrytý vzdorv dospelosti: pasívna agresia, sabotáž autorítPUBERTA„ODDEĽUJEM SA OD TEBA, ABY SOM SA NAŠIEL“Pubertálny vzdor nie je proti rodičom – je za identitu. Deti treba zapájať do rozhodnutí o nich samotných.Čo sa deje:mozog sa prestavujeemócie sú silné, regulácia slabšiapotreba autonómie je extrémnaTypické prejavy:odmietanie autorityvyhľadávanie konfliktovuzatváranie sa alebo explózieexperimentovanie s hranicamiČo potrebuje dospievajúci:rešpekt + jasné hranicedôveru namiesto kontrolyvedomie, že vzťah prežije konfliktKeď dospievajúci odmieta autoritu, uzatvára sa alebo útočíCieľ rodičov: udržať vzťah pri hraniciachVety, ktoré pomáhajú:„Nemusíme súhlasiť, ale rešpektujeme sa.“„Zaujíma ma tvoj pohľad.“„Chápem, že chceš rozhodovať sám/a.“„Dôverujem ti, ale hranice tu sú.“„Náš vzťah je dôležitejší než tento konflikt.“Čo radšej nehovoriť:„Kým bývaš u mňa…“„S tebou sa nedá hovoriť.“Pubertálny vzdor je oddelenie, nie odmietnutie lásky.Riziko:prerušenie vzťahuextrémna rebélia alebo úplné potlačenie sebav dospelosti: problémy s autoritami, záväzkami, intimitouSPOLOČNÝ MENOVATEĽ VŠETKÝCH OBDOBÍVzdor je pokus o sebareguláciu a získanie identityAk dieťa:nemôže prejaviť vôľu bezpečnenemá hranicealebo je za vzdor trestané hanbouvzdor sa transformuje, nezmizne.PRENOS DO DOSPELOSTIVýskum o dlhodobejších dopadoch nezvládnutých vzorcov defiance ukazuje, že:deti s častými nezvládnutými agresívnymi a defenzívnymi reakciami môžu mať vyššie riziko problémov so správaním v dospelostiextrémny a dlhodobý vzdor v detstve môže byť spojený s prejavmi ADHD alebo porúch správania v neskoršom vekuTo nevylučuje, že každý, kto bol vzdorovitý ako dieťa, bude mať problémy ako dospelý – ide skôr o procesy a zručnosti, ktoré ak sa nenaučia deti, môže to ovplyvniť ich budúce vzťahy a reguláciu emócií.Nevyriešený detský vzdor sa môže prejaviť ako:pasívna agresiachronické odmietanie autorítproblém s hranicamiúnik zo zodpovednostivýbuchy hnevu alebo úplná rezignáciaRodič by mal byť sprievodca, nie súperVzdor nie je „problém“ – je to signál vývinu. Ako rodič môžeš byť:podpora autonómie – ponúkaj voľbypevný rámec – jasné hranicebezpečný priestor pre emócie – pomáhaj pomenovať pocityTo všetko učí dieťa sebaregulácii, ktorá je kľúčová nielen teraz, ale aj v dospelosti.Rodič nie je ten, kto vzdor zlomí. Rodič je ten, kto ho unesie, ohraničí a premení.Ak potrebujete pomôcť v navigácií vzdoru a práce s ním alebo hranicami, najlepším miestom sú konzultácie.

    Vianoce a darceky 1671628440
    19. 2. 2024
    Vianočný zhon alebo ako vybrať darčeky a nezblázniť sa?

    Čas vianoc je magický, ale v poslednej dobe spojený s nákupom darčekov. Ako vybrať ten správny a nezničiť pri tom svoj rozpočet? Spísali sme pár nápadov ako odľahčiť vášmu predvianočnému zhonu. Vianoce sú sviatkami pokoja a pohody. Často si ich však spájame so zhonom, ktorý sviatkom predchádza. Neustále naháňačky za darčekmi a nákupmi všetkého čo treba a často aj netreba sú tak nejak typickým obrazom sviatkov v posledných rokoch. Reklama na nás vyskakuje z každej strany a mamina, tatino, babka aj dedko nakupujte. Dôležité ale je posúdiť, či to naozaj treba. Darček by mal hlavne potešiť Obdarovávanie najbližších by malo spĺňať jednu základnú charakteristiku. Darčeky, ktoré vyberieme by mali zahriať na duši. Či už sú to deti alebo dospelí, vždy chcete vidieť pri pohľade na nich počas rozbaľovania darčeku akési napätie a radosť, ktorá ich zaplaví po jeho otvorení. Reklama síce útočí na naše emócie, ale nepozná našich blízkych tak ako ich poznáme my. Ako vybrať ten správny darček? Dospelých často potešia naozaj maličkosti. Je ťažké vyberať veľké dary ľuďom čo si už môžu dovoliť kúpiť čo chcú. Taktiež je to pomerne zbytočné, väčšina ľudí už má naozaj všetko čo potrebuje. U väčších detí je výber darčeka pomerne jednoduchý, stačí sa ich spýtať a určite vám radi povedia svoje očakávania. A že to potom nebude prekvapenie? Nevadí. Moment kedy si rozbalia ten darček, ktorý naozaj dlho chceli vynahradí neočakávanosť daru. Nuž a pre najmenších to často býva najkomplikovanejšie. Aj keď by naozaj nemuselo. Detičky sa potešia všetkému. Či už to bude oblečeniealebohračkabude to niečo nové čo ich zaujme. A čo si budeme klamať malé detičky aj tak najviac zabaví šušťavý obal. Koľko darčekov je dosť? Od všadiaľ sa na nás valia obrázky veľkých stromčekov s množstvom darčekov. Je tomu pomerne ťažké odolať. Množstvo ani veľkosť darčekov netvoria Vianoce. Čo je na týchto sviatkoch naozaj krásne je, že sa celý svet spomalí, ľudia sú spolu a myslia viac jeden na druhého. To sú hodnoty, ktoré v dnešnom uponáhľanom svete čoraz viac absentujú, mali by sme si ich počas sviatkov viac pripomínať a byť za ne vďační. Nech už sa vyberiete akoukoľvek cestou veríme, že vaše sviatky budú krásne a ľudia okolo Vás šťastní.

    Štastná rodinka
    13. 6. 2025
    Ako deťom odovzdať to najlepšie a pripraviť ich na život bez zbytočného strachu?

    Množstvo myšlienok a pochybností, ktoré nosíme v hlavách, sa tam dostalo vďaka niekomu inému.Či už je to dopad výchovy, názorov ľudí okolo nás, tlaku medií... faktom je, že nám sťažujú život. Nežijeme autenticky, podriaďujeme sa niekomu a niečomu inému.A to je ťažké. Naše telo a mysel, sa síce prispôsobili, ale idú vždy proti samým sebe.Sú to myšlienky, ktoré nás brzdia v tom, aby sme žili tú najlepšiu verziu samých seba.„Nie som dosť dobrý rodič.“„Čo si o mne pomyslia, keď...“„Čo ak v tomto oblečení budem vyzerať hlúpo?“„Musím to urobiť, aby som zapadol...“Pravdou je, že mnoho názorov, ktoré sa nám neustále premielajú v hlave, ani nie sú skutočne naše.Áno, je veľa ľudí, ktorí hodnotia druhých veľmi povrchne. Chceme byť v prítomnosti týchto ľudí?Dôležité je položiť si otázku:„Robím to kvôli sebe, alebo preto, aby som sa niekomu zapáčil/zapáčila?“A čo s týmito myšlienkami?Niektorí povedia: „Nemusíš ich mať.“ Alebo: „Nie sú pravdivé, netráp sa tým.“Ale to sa ľahko povie.Zvlášť, keď z každej strany počúvame, aký dokonalý by mal človek byť, aby... No, nemal by.Čo naozaj treba, je prestať počúvať hlasy, ktoré nás oberajú o pokoj.(podcasty, profily, médiá...)Práve tieto negatívne a prehnané zdroje zásadne ovplyvňujú naše zmýšľanie – a tým pádom aj naše správanie. Voči sebe, voči deťom, aj okoliu.Ak máte pocit, že je pre vás nejaký podcast negatívny, vymeňte ho za taký, kde ľudia šíria dobrú energiu.Ak je náš účet pre vás priveľmi nátlakový a máte pocit, že postujeme príliš veľa alebo vo vás vyvolávame tlak – prestaňte nás sledovať a začnite sledovať, napríklad, účty so zvieratami alebo rastlinami.Ak vás deprimujú správy, politika či dianie vo svete, prestaňte to sledovať. Vyberte si jedno médium, ktoré nie je také negatívne.Ak sa v živote necítite dobre a chcete to zmeniť, nebojte sa požiadať o pomoc.Choďte za psychológom, koučom, začnite meditovať, čítajte...Skúšajte deň po dni meniť to, čo vás zaťažuje.Nič nie je dôležitejšie než cítiť sa vo svojom živote dobre –bez zbytočných tlakov od okolia, ktoré možno v skutočnosti ani neexistujú.Len sme im uverili – a odovzdávame ich ďalej.Pretože, až keď prestaneme hľadať neustále uznanie, začneme žiť naozja slobodný život.Ak chcete na svojom postoji a vnímaní samého seba pracovať a cítiť sa sebavedomejšie, začnime spolu. Prostredníctvom koučingu sa vieme posunúť vpred, nájsť odpovede vo svojom vnútre a začať žiť život, ktorý baví a nie je plný strachov a obmedzení.

    Copy of Untitled 1682249761
    19. 2. 2024
    Ako si v dnešnej dobe zachovať zdravý rozum?

    Veľa sa hovorí o spomalení v dnešnej dobe. Je to aj tým, že žijeme v "instantnej" dobe. Potrebujem vedieť čo navariť a mám dve suroviny v chladničke, do minúty nám internety ponúknu možnosti.Potrebujem nakúpiť, spojiť sa s niekým, dohodnúť dovolenku, vieme to hneď zariadiť z gauču a ani obliecť sa nemusím.Podobne rýchle očakávania máme aj od seba či detí 🙂 Vysvetlíme pár krát, alebo si povieme, že už je dosť stará/starý a mal by to vedieť.Spadáme do automatov a vyšších očakávaní, ktoré vedú k napätým situáciám. Aký na toto máme liek?Spomaliť. Všetci vieme, že čas beží a nemáme na neho vplyv. Vieme však, že keď nespomalíme ani sa nenazdáme a od momentu kedy sme sa tešili, že už naše dieťa rozpráva, zrazu ide školy, príde domov s prvou priateľkou/priateľom či opicou 😋Aby sme neboli uväznení v tých automatoch, a nežili v tom, že budeme naše deti stále len opravovať, robiť im prednášky a usmerňovať ich, ale aby sme si ten život aj užili, spomaľme.Všímajme si čo pekné robia, čo ako dobre myslia, aké sú pozorné, zamerajme sa na ne a len ich sledujme. Žime v prítomnosti.Dokážeme to ? Ak by ste sa potrebovali poradiť aj v téme ako byť viac prítomný a neutekať pred samým sebou, radi sa na to pozrieme prostredníctvomosobnostné koučingu.

    1
    29. 4. 2025
    Jeden dôvod, pre ktorý chceme, aby nás deti slepo poslúchali a mali by sme ho zmeniť.

    V prvom rade, my dospelí máme tendenciu veci kontrolovať skôr, ako pochopíme, čo sa deje.V prvom rade, my dospelí máme tendenciu veci kontrolovať skôr, ako pochopíme, čo sa deje. Skĺžame do zbytočných bojov aj v situáciach, ktoré si to naozaj nevyžadujú a radi si to následne ospravedlňujeme tým, že sme rodičia.Vidíme 2-ročné dieťa s pohárom vody, tak mu ho vezmeme so slovami: „Daj to sem, na to si ešte malý.“Prípadne "Vypni ten televízor, lebo som povedala."To je snaha kontrolovať zo svojej pozície. Táto kontrola môže mať rôzne ďalšie podoby a môže byť sprevádzaná rôznymi prejavmi od kriku, vyhrážania sa, zastrašovania až po fyzické prejavy.My, rodičia, často radšej ideme skratkami a chceme situáciu len kontrolovať a tlačíme na splnenie toho, čo chceme a potrebujeme. To však v deťoch vyvoláva potrebu tlačiť proti nám, čo vyvoláva emócie.Vtedy sa už dostávame do vyhrotených situácií, ktoré sa nedajú ukontrolovať. Aj tieto situácie sa však dajú následne napraviť. :)Spojenie znamená dať dieťaťu pocit, že je vnímané, videné a chápané. Znamená to aj validovať emócie, pocity, ale aj zámery.Spojenie by vyzeralo asi takto:„Ty si mi chcel doniesť pohár. To je milé, ďakujem. Pomôžem ti.“Dáme dieťaťu uznanie zámeru a nesnažíme sa situáciu kontrolovať, nebojíme sa nechať prípadne dieťa nechať dokončiť aktivitu (ak sme dosť odvážni).Prípadne:"Tá telka je super, že? Vidím, že ťa to baví, po tejto rozprávke to už vypneme." a keď skončí rozprávka, s láskou dieťaťu vysvetlíme, že je čas, hoc sa mu možno nechce."CHápem, že by si chcela ešte pozerať. Už takúto možnosť nemáme. Vypneš to ty alebo ja?"Niektoré situácie však nie sú čiernobiele a potrebujeme dieťa zastaviť tu a teraz. To však neznamená, že sa k tomu nemôžeme neskôr vrátiť, doma, keď sme v kľude a máme čas.Sú to situácie, kedy vyprskneme:„Prestaň!Nechcem takéto správanie už vidieť!Robíš si zo mňa dobrý deň?!Ak s tým neprestaneš, nebudeš pozerať rozprávku.“Nesúdime vás, ak ste to niekedy povedali. Niekedy ste možno museli. Vždy sú dôležité aj okolnosti.Tu je však niekoľko tipov, ako vylepšiť situáciu, alebo ako sa k týmto situáciám neskôr vrátiť.Ak sme už museli, povedzme v autobuse dieťa „len ukontrolovať a zastaviť správanie“, a vyprskli sme cez zaťaté zuby: „Prestaň už!“, môžeme sa k tejto situácii doma vrátiť......a objasniť dieťaťu, čo sa stalo a prečo sme mu povedali tie zákazy.Doma môžeme povedať niečo ako: „V autobuse ťa nahnevalo, keď som ti povedala, že nesmieš skákať, ale máš sedieť.“Vrátime dieťa do situácie a začneme sa naladiť: „Veľmi ťa to nahnevalo, že som bola prísna. Okej, je v poriadku, že ťa to nahnevalo. Som tu s tebou, aj keď sa na mňa hneváš.“A najprv si s dieťaťom prejdeme to, čo dieťa rozladilo, a potom to, čo rozladilo nás :)Nás rozladilo, že dieťa skákalo v autobuse. Tak mu pripomenieme pravidlo, že v autobuse sa sedí. A prípadne, ako mu môžeme pomôcť, keď má problém sedieť.Máte problém skrotiť svoje energické dieťa? Dajte nám vedieť, pozrieme sa na to spolu na konzultácií.

    4
    19. 9. 2025
    Ak budeš plakať, mama nepríde - prečo je to pre dieťa škodlivé a čo s tým?

    Predstavte si, že máte tri roky. Ste v novom prostredí, ešte nepoznáte pravidlá, hľadáte bezpečie. Plačete, lebo vám chýba mama. A namiesto uistenia počujete:„Ak budeš plakať, mama pre teba nepríde.“Chceli by ste tam ísť znova?Toto nie je fikcia. Je to realita, s ktorou sa denno-denne stretávajú deti a ich rodičia. Aj napriek veľkému množstvu vedomostí, ktoré sú dostupné, pracuje v škôlkach množstvo nekvalifikovanej pracovnej sily,ktorá supluje nedostatok učiteliek. Nie je to ich chyba, je to chyba systému ako takého. Investovanie do vzdelávania a tréningov personálu v škôlkach by mal byť primárny zámer. Dnes však riešime to, či do škôlok nebudú chodiť deti povinne. Bez systémového riešenia a zohľadňovania individuálnych potrieb detí tieto kroky môžu viesť k pomerne veľkej katastrofe.Prečo je takéto vyjadrenie nebezpečné?1. Vzťahová väzba (attachment)Psychiater John Bowlby (Attachment and Loss, 1969) opísal, že dieťa sa učí dôverovať svetu vďaka stabilnej prítomnosti „bezpečnej základne“ – rodiča či opatrovateľa.Psychologička Mary Ainsworth vo svojom známom výskume Strange Situation (1978) ukázala, že len deti, ktoré vedia, že rodič sa spoľahlivo vráti, sú schopné skúmať a učiť sa.➡️ Veta „mama nepríde“ priamo spochybňuje tento základný pilier dôvery.2. Neurobiológia stresuPodľa výskumov (Siegel, 2012 – The Whole-Brain Child) malé deti ešte nevedia regulovať stres samostatne. Potrebujú dospelého, ktorý ich upokojí. Ak namiesto uistenia dostanú hrozbu, spustí sa u nich stresová reakcia – zvyšuje sa hladina kortizolu, čo môže negatívne ovplyvňovať vývin mozgu, najmä oblasti ako hipokampus (pamäť) a amygdala (emocionálne reakcie).3. Vývinové hľadiskoPodľa vývinovej psychológie (Piaget, 1952 – The Origins of Intelligence in Children) trojročné dieťa ešte nedokáže myslieť v logických súvislostiach typu „ak – tak“. Rozumie len prítomnému prežívaniu. Preto hrozba, že „mama nepríde“, nie je preň motiváciou, ale existenčnou hrozbou.4. Dlhodobý dopadVýskumy (Cassidy & Shaver, 2016 – Handbook of Attachment) ukazujú, že opakované spochybňovanie istoty môže viesť k:zvýšenej úzkosti,problémom s dôverou,potláčaniu emócií,psychosomatickým ťažkostiam.Ako to robiť inak?Uznávať pocity: „Vidím, že ti chýba mama. To je v poriadku.“Poskytnúť istotu: „Mama po teba určite príde po obede.“Podporiť zvládanie: ponúknuť aktivitu, prítomnosť, objatie.Tento prístup je v súlade s princípmi respektujúcej výchovy (Raising Children Network, 2020) a podporuje rozvoj emocionálnej gramotnosti dieťaťa.Čo môže spraviť rodič?Rozhovor s učiteľkou: Slušne a vecne vysvetliť, prečo je táto veta škodlivá.Podpora dieťaťa doma: Opakovať mu, že „ja po teba vždy prídem“, aby si obnovilo pocit istoty.Zapojenie vedenia: Ak sa situácia opakuje, riešiť to s riaditeľkou.Systémový problémNetreba viniť iba jednotlivé učiteľky – problém je systémový:v škôlkach chýba dostatok kvalifikovaných pedagógov,triedy sú veľké, podpora minimálna,mnohé učiteľky nemali výcvik v práci s detskými emóciami.Ak sa zavedie povinná škôlka od 3 rokov bez riešenia týchto nedostatkov, podobné situácie budú pribúdať.Veta „Ak budeš plakať, mama nepríde“ môže dospelému znieť ako drobná poznámka. No pre malé dieťa je to zásadná rana do pocitu bezpečia.Bezpečie nie je bonus. Je to základ, na ktorom stojí učenie, vzťahy aj psychický vývin.Deti potrebujú učiteľky, ktoré rozumejú ich svetu. A rodičia zas istotu, že keď odovzdajú svoje dieťa do škôlky, bude tam rešpektované a podporované.Na tieto a podobné témy sa vieme pozrieť aj na konzultáciach, prejsť si, čo viete spraviť vy ako rodičia, ako podporiť deti v prežívaní, prípadne podporiť Vás v konštruktívnej komunikácií so škôlkou.

    Autenticita 1686311336
    19. 2. 2024
    Ako mám vlastne vychovávať deti, keď chcem aby boli láskavé, rešpektované a pripravené na tento svet?

    "Tento druhvýchovy nepripraví dieťa na svet, v ktorom žijeme. Takto vychované deti trpia, sú utláčané a nikdy nič nedosiahnu." "Ako mám vlastne vychovávať deti, keď chcem aby boli láskavé, rešpektované a nerozdávali sa pre egoistov bez chrbtovej kosti." Aj to je večná dilema, ktorú vnímame v správach a komentároch. Tak čo s tým? Iste. Tento svet už nejaký ten piatok funguje na kapitalizme a predpoklade, že na to aby som niečo dosiahol, musím zničiť svojho konkurenta alebo súpera. Je to bohužiaľ stále realita bežného fungovania a biznisu obzvlášť. Realita, z ktorej akoby nebolo úniku a v ktorej slušný človek ani nemá miesto. Je to tak naozaj? Naozaj treba byť len tvrdý, nepozerať doľava ani doprava a škrabať sa po chrbtoch iných?My veríme, že nie. Vidíme to sami na sebe a na svojich životoch. Vidíme, že autentickí ľudia sú schopní žiť životy podľa seba, tak ako chcú a potrebujú. Neznamená to, že dostanú všetko čo chcú a potrebujú hneď. Ak však zamakajú na sebe a svojich cieľoch, majú veľkú šancu, že ten cieľ dosiahnu. A práve autenticita je to, čo sa snažíme v deťoch podporovať. Aby chápali kto sú, aby vedeli aký spôsob fungovania je im prirodzený. Aby to všetko nemuseli objavovať počas života. Aby poznali svoje hodnoty, rešpektovali seba a iných a stavali na svojich zručnostiach. Znamená to, že sa nebudú báť povedať "NIE." Nebudú sa báť povedať "už mám toho dosť." Nebudú sa báť hľadať nové cesty, lebo budú vedieť, že sú dostatočne dobrí. Takto zmýšľajúci ľudia majú priestor spraviť so svojimi životmi a myšlienkami to, čo väčšina z nás len odkladá na neskôr dúfajúc, že sa to raz zmení. Ak však budeme sedieť na mieste a čakať, nič sa nezmení. Zmena príde, až keď za ňou naozaj vykročíme. Tá zmena môže byť láskavá voči nám aj ľudom okolo nás. Len sa jej netreba báť. Ak by ste potrebovali pomoc ako dosiahnuť autentické správanie u seba alebo svojich detí, dajte ná vedieť alebo sa poďme rovno porozprávať nakonzulácií.

    Pohodové Vianoce 1702045750
    19. 2. 2024
    Ako zvládnuť Vianoce na pohodu?

    Aj počas Vianoc by pohoda nás a našich detí mala byť naša najvyšia priorita Vianoce sa všade skloňujú aj ako sviatky pokoja a radosti. Zároveň je to čas, kedy sa stretávame s bližšou aj vzdialenejšou rodinou, ktorú často nestretávame. Práve to množstvo neznámych ľudí, podnetov, jedla a tradícií môže byť pre deti náročné na spracovanie. Ak sa dieťa necíti komfortne, najčastejšie vyhľadá pocit bezpečia u nás. Nie je vtedy ani hanblivé a ani rozmaznané. Potrebuje sa vyrovnať s novou situáciou a to trvá. Tip:Skúste znížiť množstvo alebo rozložiť návštevy tak, aby ste dieťa vystavovali čo najmenšiemu počtu ľudí a dajte mu čas aklimatizovať sa. Čím menej sa oň budú ľudia zaujímať, tým skôr sa dieťa bude cítiť komfortne. Väčšie množstvo ľudí znamená viac názorov. Viac názorov znamená viac nevyžiadaných rád. Vy ste rodičia, vy ste sa rozhodli vychovávať dieťa istým spôsobom a viete, čo Vám funguje. Nemusíte sa obhajovať, obzvlášť ak niekto nechce počuť čo a prečo máte daným spôsobom. Načo riešiť tieto rady. Tip:"Ďakujem, my to máme inak a sme s tým spokojní. Keď budem mať otázky, dám vedieť." Očakávania od detí sú obrovské, my definujeme ich hranice Ak dieťa nemá chuť dať pusu, mojkať sa alebo inak plniť očakávané prejavy neznamená to, že je nevychované ani si nerobí čo chce. Nie je to robot, len mu to je nepríjemné. Tip:My definujeme hranice dieťaťa, skúsme mu povedať. "Teta odchádza, vidím, že jej nechceš dať pusu, skúsiš aspoň zamávať alebo povedať ahoj?" Aj deti si môžu dať nejakú tú sladkosť, ak sme s tým ok. Ak nám nerobí problém, aby si dieťa dalo jeden koláčik, tak mu ho doprajme. Ale jeden je jeden, nepotrebuje prijímať zbytočne veľa cukru. Takto nastavené hranice z vás nerobia zlú alebo nejakú inú mamu. Viete, že zdravie dieťaťa je pre vás prvoradé. Tip:Neriešte to s nikým iným len s dieťaťom. "Jasné koláčik si dať môžeš, ale iba jeden. Ak chceš viac, môžem ti dať menší kúsok z dvoch. Čo si vyberieš?" Vianoce znamenajú aj veľké množstvo podnetov pre dieťa Ľudia, svetlá, darčeky, televízia, koláčiky, tradície... To všetko môže spôsobiť, že deti budú prepodnetované a to vplýva na ich prežívanie a správanie. Nie sú preto zlé a ani také alebo onaké. Len sa s tým všetkým ťažšie vyrovnávajú. Tip:Skúsme obmedziť množstvo návštev, ich čas, množstvo podnetov tak, aby sa dieťa malo šancu spamätať z jedného dňa a vydýchnuť si. Dokonca to pomôže aj nám v tomto zhone. To je len pár tipov ako zvládnuť Vianoce tak, aby to naozaj boli sviatky pohody a radosti a dokázali si ich naozaj v pohode užiť 🙂 Prajeme Vám pekné sviatky.

    Stastne deti a rodina
    17. 4. 2024
    Skúsme sa v výchove menej zameriavať na to negtívne a sústreďme sa na pozitíva

    Počas nedávneho rozhovoru s jednou z vás sme prišli na to, že veľa, veľa dnešných rodičov má dobre navnímané akým smerom výchovy sa uberať. Rešpektujú hranice dieťaťa a aj jeho "Nie", keď sa dá. Pracujú na sebe, a vedia, že jedine cez seba dokážu správanie dieťaťa zmeniť. Prišli sme však na jednu vec. Ešte stále sa zameriavame na negatívnu časť správania sa dieťaťa a na tú pozitívnu, hoci sme si jej vedomí, zabúdame. Nevyslovíme to nahlas. Neoceníme dieťa za to, aký malo zámer; že napr. chcelo pomôcť, alebo upratať, alebo niečo proste chcelo po svojom. Aj keď nesúhlasíme s jeho prevedením, neznamená to, že dieťa je nevychované, pokazené a treba ho nechať si to vyžrať, nech sa naučí. Skúsme vidieť to, že dieťa malo dobrý zámer avšak má stále málo skúseností, aby to spravilo celé správne alebo podľa našich očakávaní. V našej spoločnosti sme celkovo navyknutí ísť šomraním, výčitkami, pasívnou agresiou alebo verejným očierňovaním a napádaním, namiesto uznania zámeru a snahy. Nie je ľahké tento hlboko zakorenený vzorec preraziť. Ale dá sa to. Nemusí to byť dokonalé, stačí aby to bolo lepšie. Takže, keď vaše zlatíčko nabudúce niečo spraví, čo možno bude mierne neohrabané, skúste sa pozrieť na neho cez to najláskavejšie vysvetlenie. A povedzte mu to nahlas! ♥️ Bude Vám vďačné, že vidíte v ňom to dobré. A potom môžte spolu pracovať na tom, čo sa dá robiť ešte inak alebo lepšie v tej činnosti čo chcel :)

    Konzultacia 1686829182
    19. 2. 2024
    Ako prebiehajú konzultácie a čo tu vyriešim?

    Snažiť sa naskočiť na vlnu rešpektujúcej výchovy nemusí byť jednoduché. Všade samé príklady čo robiť, čo nerobiť, čo hovoriť a čo nie. Človek sa v tom stráca, má pocit, že si ich nevie zapamätať a vytiahnuť v tú správnu chvíľu. To nie je problém len u jednotlivcov, ale u všetkých z nás. Chápeme teóriu, vieme čo a ako by sme chceli spraviť a zrazu vhupneme to stresovej situácie a skĺzneme do starých vzorcov, zvýšime hlas alebo sa dožadujeme odpovede. Dokonalý prístup neexistuje. Existuje len prístup, ktorý je vám prirodzený a na ktorom sa oplatí pracovať, prípadne ho nájsť. Je to jedna z oblastí, ktorým sa na konzultáciách venujeme. Pochopiť sám seba, svoje dieťa a to čomu čelíme. Naučíme sa vhodne reagovať, precvičíme si formulácie na problémové situácie, ktoré neviete uchopiť a skúsime nájsť odpovede na správanie detí. "Na moje dieťa hranice, ani vysvetľovanie nefunguje", "Prípadne tento prístup sa dá aplikovať len keď máte jedno dieťa." Aj týchto tém sa často dotýkame nakonzultáciách. Pracujeme s očakávaniami rodičov, hľadáme spôsoby vhodné pre vás a vašu situáciu tak, aby boli uplatniteľné v každodennom živote. Dávame vám tak do rúk nástroje, ktoré vyťahujete v kritických situáciách. Nastavujeme očakávania rodičov primerané veku dieťaťa. Nie všetko, čo dieťa raz spraví, je od neho možné opakovane očakávať. Je aj na nás, aby sme pracovali s vlastnou trpezlivosťou a disciplínou (to je už téme nakoučing, kde ideme do hĺbky vašich možností). Ako fungujeme? Vždy sa snažíme vyhovieť konkrétnej potrebe rodičov aj nerodičov, ktorí na sebe chcú pracovať. Niekto prichádza s potrebou prediskutovať viacero tém o výchove, tém, ktoré ich práve ťažia v každodennom živote s deťmi. Niekto sa chce naučiť efektívne komunikovať, zadávať hranice deťom alebo aj tie svoje voči okoliu. Niekto potrebuje rýchlu odpoveď na situáciu, ktorá sa mu každý deň opakuje, má pocit, že už skúsil všetko a stále nič. Univerzálny návod na problémy, s ktorými zápasíte vo výchove neexistuje. Každé dieťa je iné, každý rodič aj domácnosť sú iné. Každý čelíme okolnostiam, ktoré nám vstupujú do životov. To všetko je potrebné zvážiť a spolu nájsť odpovede, vhodné pre vás. Preto staviame na faktoch a nie dohadoch. Čo sú vlastnekonzultáciea ako prebiehajú? Najprv si spolu dohodneme termín. Zadefinujeme si váš problém a cieľ, ktorý chcete dosiahnuť. Porozprávame sa o situáciach, ktoré zažívate a s ktorými si neviete rady. Prepájame teóriu, ktorú poznáte s praxou a reálnymi príkladmi tak, aby ste vedeli svoje poznatky prakticky využiť. Na týchto príkladoch si zadefinujeme, čo je pre vás vhodné a možné, aby ste z hodiny odchádzali vyzbrojení sebavedomím a vedomosťami, ktoré môžete ihneď začať aplikovať a cítiť sa tak v rodičovstve komfortne. Ak Vás to zaujalo, našli ste sa v týchto riadkoch, stačí zadaťobjednávku a my sa Vám ozveme s možným termínom.