Prečo stále vzájomne zápasíme o to, koho spôsob výchovy je lepší?

"Mojou úlohou je navigovať a učiť deti primeraným spôsobom. Dieťa sa učí cez to ako fungujeme doma a cez limity, ktoré sú nastavené a vyžadované s rešpektom a empatiou. Ja som síce doma vodca, ale dieťa má rovnaké právo byť rešpektované a vypočuté"

Rebecca Eanes

Mnohé nedorozumenia a nepochopenia vnímavého/ rešpektujúceho/ moderného rodičovstva, ako je označované, vyplývajú z domnienky, že deti vychovávané v tomto duchu sú rozmaznané, bez rešpektu, pokory a úcty a rodičia nemajú autoritu a dovolia deťom robiť čo chcú. Doslova si nechávajú skákať po hlave. Ani jeden z týchto názorov nie blízko k pravde.

Rodičia si získavajú autoritu nastolením a hlavne pevným a láskavým držaním hraníc a postupným učením detí spôsobom fungovania našej spoločnosti. Nie naraz. Postupne tak ako to prináleží veku detí. Rodičia si tak nevynucujú správanie krikom, bitkou, vydieraním ani pozitívnou motiváciou. Postupne prídu s deťmi na vlnu vzájomného rešpektu a spolupráce, kde každý názor je vypočutý a dá sa o ňom diskutovať. Zároveň rodičia rešpektujú aj sami seba a svoje hranice. Robia to preto, aby si zachovali mentálnu pohodu a hádajte čo? Aby im deti neskákali po hlave.

Deti fungujú v rámci nastolených hraníc slobodne a nepotrebujú sa v ich medziach prispôsobovať okoliu. Objavujú svet po svojom, skúšajú svoje limity a snažia sa nastavené hranice postupne posúvať. Hranice sú tu však nato, aby sa dodržiavali. Ak sú raz nastavené, musia sa dodržiavať, inak to á svoje konsekvencie. Nie tvrdé, ale vyžiadané láskavou formou. Iste, deti s nimi nebudú spokojné, budú smutné a frustrované. Časom  však pochopia, že rodič je autoritou, ktorej môžu veriť a ktorú chcú nasledovať. Autoritou, ktorá ich ľúbi bezpodmienečnou láskou a aj keď limity poriadne prepália, táto láska im nebude odobraná a nebudú vystavené samote.

Spolu tak vychádzajú viac-menej bez problémov. Učia sa vzájomnému rešpektu a spolupráci. Lebo vedia, že ich nikto nebude posudzovať. Vedia, že vo svete existujú mantinely, cez ktoré sa prejsť nedá. Vedia, že vzájomný rešpekt ich dovedie oveľa ďalej ako nekonečné doťahovanie. Majú svoje emócie a vedia, že ich vo svojej blízkosti môžu prejaviť. Môžu byť sami sebou a nikto ich za to nebude odsudzovať. Rešpektujú seba, svoje okolie a sú ústretoví voči potrebám iných. Nie však na úkor vlastnej integrity a hodnôt. Je to cesta, ktorá je náročná a poriadne kľukatá. Je na nej veľa vzostupov a pádov, ale nakoniec na nej obe strany majú veľkú šancu osobnostne vyrásť.

Celý koncept vedomej výchovy neprináša len pohodové rodičovstvo, kde sú len úsmevy a radosť. Je naozaj náročné, plná omylov a potreby upravovať svoj prístup. Ten sa vyvíja spolu s tým, ako dieťa rastie a dozrieva. Vďaka nastaveným pravidlám a jasným nástrojom, však dokáže výrazne obmedziť mocenské boje a dať rodičom schopnosť byť pre svoje deti autoritou a lídrom, ktorého potrebujú. Tak si spoločne dokážu vytvoriť fungujúci a dlhotrvajúci vzťah :)