Pre rodiča je nástup do škôlky veľká vec.

Pre dieťa je to životná udalosť.

Často prvá väčšia odlúčenosť, nové prostredie, cudzí ľudia, množstvo pravidiel a sociálnych podnetov. Niet divu, že sa jeho správanie môže dočasne zmeniť.

Tento článok vám pomôže pochopiť, čo sa deje v detskom vnútri z psychologického hľadiska, a ako ho môžete počas tohto obdobia podporiť.

⸻

1. ? Odlúčenie od primárnej vzťahovej osoby

Podľa teórie citovej väzby (John Bowlby) si dieťa v ranom detstve vytvára bezpečnú väzbu najčastejšie s mamou alebo otcom.

Táto väzba mu poskytuje pocit bezpečia a istoty, z ktorého môže smelo objavovať svet.

➡️ Nástup do škôlky znamená, že túto osobu musí na niekoľko hodín denne opustiť. A hoci my vieme, že sa vrátime – dieťa to ešte nevie „odžiť“.

Prejavuje sa to najčastejšie:

• silným plačom pri lúčení,

• strachom,

• odmietaním škôlky,

• pripútanosťou doma („nepustí ma ani na krok“).

⸻

2. ? Dieťa ešte nevie regulovať svoje emócie

Časti mozgu zodpovedné za sebareguláciu (napr. prefrontálna kôra) sa vyvíjajú až do cca 25. roku života.

U malého dieťaťa sú nezrelé – preto ešte nedokáže zvládnuť stres, smútok alebo frustráciu samo.

Podľa neurovedcov (Daniel Siegel, Tina Payne Bryson) sa dieťa učí zvládať emócie cez vzťah s dospelým, ktorý mu opakovane pomáha „zregulovať sa“.

➡️ V škôlke je často na zvládanie silných emócií samo alebo s cudzím dospelým – a to je psychicky náročné.

⸻

3. ? Zásah do rutiny a predvídateľnosti

Dieťa funguje najlepšie v stabilnom, známom a opakovateľnom prostredí.

Podľa vývinovej psychológie (napr. Eriksonova teória) je dieťa vo veku 2–5 rokov v štádiu, kde buduje istotu a samostatnosť.

➡️ Nástup do škôlky znamená:

• nové pravidlá,

• nové autority,

• nových kamarátov,

• iný režim.

To môže viesť k regresu alebo výkyvom v správaní – napríklad aj doma.

⸻

4. ? Sociálne a senzorické preťaženie

Dieťa prichádza do prostredia plného:

• hluku,

• nových hlasov,

• dotykov,

• konfliktov (bežné medzi deťmi),

• podnetov, ktoré nepozná.

Ak má dieťa citlivejší temperament (tzv. vysokú senzitívnosť – podľa výskumov Mary Rothbart), môže byť rýchlo preťažené.

➡️ Prejaví sa to:

• vyčerpanosťou poobede,

• zdanlivo „zhoršeným správaním“,

• potrebou byť viac s rodičom,

• zvýšenou emocionalitou.

⸻

? Čo konkrétne môžete očakávať?

Tu sú najčastejšie normálne prejavy adaptácie:

⸻

✅ Ako môžeme dieťa podporiť?

1. Buďte dôsledne prítomní po návrate zo škôlky

Spoločný čas, pokojná blízkosť, hra bez výziev.

2. Neberte emócie osobne

Plač pri lúčení nie je manipulatívny. Je to volanie po istote.

3. Vytvárajte predvídateľný režim

Ráno, odchod aj príchod domov robte čo najviac v rovnakej štruktúre. To dieťa upokojuje.

4. Nenúťte, ale trpezlivo sprevádzajte

Nezľahčujte emócie („Veď tam je sranda“), ale ich pomenujte („Je ti smutno, že tam nejdem s tebou, však?“).

⸻

? Na záver

Dieťa, ktoré plače alebo protestuje pri nástupe do škôlky, nerobí nič zle.

Jeho mozog, emócie aj telo len reagujú na veľkú zmenu, ktorú ešte nevie spracovať.

To, čo najviac potrebuje, nie je silnejší režim, ani odmeny – ale dospelý, ktorý chápe, že učenie sa odlúčiť je proces.

Trvá týždne, niekedy mesiace.

Ale s láskou, trpezlivosťou a pochopením sa dieťa naučí, že svet je bezpečné miesto aj bez mamy za dverami.

Ak by ste sa potrebovali poradiť, aj v tejto téme s Vám k dispozicií. Radi Vás budeme navigovať na konzultáciach tak, aby to vyhovovalo Vám a Vášmu dieťaťu.