Vyhrážanie sa deťom cudzím ujom, keď od nich niečo potrebujeme je zastrašovanie, ktorým si znižujeme svoju rodičovskú silu. Zároveň ním vkladáme do detí zbytočný strach, ktorému musia čeliť.

V prvom rade, tento ujo nikdy nepríde (ak niekoho nepoprosíme) a aj keby, tak čo spraví? Odnesie dieťa? Vynadá mu? Inak ho zastraší? Celý tento koncept je skratka, ktorá je dlhodobo nefunkčná. 
A do kedy je vlastné funkčná? Kým to deti neprekuknú. A čo potom? 

Či už od detí niečo vyžadujeme, aby by spravili alebo niečo nechceme, aby robili. Pozrime sa na efektívnejšie spôsoby spolupráce. 

 

 

Dostať dieťa tam, kam potrebujeme nie je jednoduché. Tak ako nie je ľahké ak chceme, aby spravil niekto dospelí to, čo nechce. 

Dajme dieťaťu včas vedieť, že od neho budeme niečo potrebovať.

"Za 30 minút budeme odchádzať z domu k doktorke. Dovtedy musíme byť pripravený. Za 5 minút ti prídem povedať a začneš sa obliekať."

Dajme dieťaťu šancu byť úspešným. Rozkúskujme aktivity na kroky, ktoré dieťa dokáže zvládnuť. 

Namiesto "Choď sa obliecť."
Dajme dieťaťu jednoduchšie inštrukcie.
" Vyber si oblečenie, ktoré chceš"; prípadne "Pomôžem ti vybrať oblečenie, ktoré chceš"; prípadne "Chcela by si dnes legíny a tričko alebo šaty?" 

Následne dohliadnime na to, aby si dieťa veci oblieklo a pripravilo všetko čo potrebuje. Vracajme ho k aktivite, keďže deti majú prirodzenú tendenciu z aktivít odísť a robiť niečo zábavnejšie.

Zapojme do aktivity hru.

Zoberme plyšáka alebo inú obľúbenú hračku a hovorme cez ne "Ukáž mi ako sa vieš obliecť."  

Hrajme sa spoločne na zvieratká (psíček a imaginárne granulky) alebo iné obľúbené postavičky, napríklad superhrdinov, napríklad "Čo by teraz urobil požiarnik Sam?"

 

Nebojme sa byť aj rodičia

Ak nastavíme hranicu "Ty sa budeš hojdať 5 minút a následne na hojdačku pustíme sestru."
Dohliadnime na to, že dieťa z hojdačky naozaj zíde a sestru pustí.

Všetko sú to dôležité prvky, ktoré nám pomôžu podporiť spoluprácu v náročnejších momentoch. Stále budeme v ich očiach tí láskaví rodičia, ktorí majú situáciu pod kontrolou a nepotrebujú sa dieťaťu vyhrážať bitkou, cudzím ujom ani ničím iným. Strach je síce mocný nástroj, ale naučí deti len báť sa a žiadnu dodatočnú zručnosť nezískajú.

Všetky tieto možnosti sú funkčné. je vška pravda, že všetko záleží aj od vzťahu rodič dieťa. Ak na ňom potrebujete popracovať, radi sa s Vami porozpravame osobnejšie prostredníctvom konzultácií.