Aj ty sa cítiš zmätene? Máš pocit, že si neviditeľná? Občas si vravíš, že mať takú superschopnosť nie je na škodu, ale občasný záujem by ťa neurazil? Nie si sama. Je to častý jav po príchode bábätka.

Keď plánujete bábätko, dbáte doma na to, aby si zdravo jedla. Partner ti každý deň pripraví dávku vitamínov, na nedeľnej návšteve u mamy dostaneš už len nebublinkovú minerálku. Ak si náhodou unavená počas dňa, svokrovci si už mädlia ruky, že už si v tom.

Keď už si v tom, každý ťa chce objímať, lebo sa s tebou tešia. Pýtajú sa ako sa máš, ako spíš, či máš tie známe chute a naozaj s obľubou počúvajú aké chute/nechute máš :) Keď je bruško statočne vidno, hladká ťa už aj teta v potravinách. Lebo si taká zlatá a pristane ti to.

Po pôrode, dostaneš štandardné otázky. Koľko to trvalo, aký bol personál a niektorí odvážlivci hneď zasušia kedy bude druhé. A potom.

Potom, keď už ste doma, sa všetci pýtajú len na bábo. Ako sa má, ako spinká, ako papá. Keď je mierne väčšie, ako spinka- prečo nespinká a ako papá. A keď je väcšie tak, či chodí a rozpráva a samozrejme ako spinká - prečo nespinká a čo papá.

Nie, netrpíš narcizmom. Keď ti príde ľúto, že sa na teba viac ako zdvorilostne nepozrú a nespýtajú sa ako sa máš. Nie, nie si egocentrik, len za to, že máš pocit, že by sa mohli spýtať, ako bábätkovo nespanie zvládajú rodičia. Nie, nie si dokrivená na charaktere, preto, že sa chvílami cítiš zatienená vlastným bábom.. :)

Je to v poriadku. Je to prirodzené sa tak cítiť. Bola si zamestnaná žena so sociálnym životom. Chodila si na kávičky, do kina, divadla. Keď si chcela, išla si si kupiť topánky pre radosť. Potom 9 mesiacov vitamínov a hladkania a zrazu sa o teba vlastne nikto ani nezaujíma… V určité dni to tak môže vyzerať.

V zásade to tak určite nie je, iba sa ľudia tešia viac z bábätka ako dospelého človeka. To sa stalo úplným stredobodom všetkých záujmov. Áno, je výsledkom celého snaženia sa a niekto, koho sme chceli na tomto svete. Ale chceli sme ho my. Rodičia. Dvaja ľudia, ktorí nie sú len doplnkom dieťaťa. Neuškodí sa zaujímať aj o nich .

Chce to trošku viac empatie a  keď nejaká mamička odpovie: nespí, neje, má obdobie vzdoru... namiesto otázok: "a čo si dneska papenkal" resp. "ako si spinkal?",  bude namieste sa spýtať: "A ty to ako zvládaš? A partner?"

Sú to drobnosti, ale môžu urobiť strašne veľký rozdiel. Rodičia nie sú stroje a niekedy ich stačí len vypočuť.