Detská izba poskytuje dieťaťu komfort a pohodlie. Ako taký by mal tento priestor predstavovať miesto, kde sa dieťa cíti príjemne a bezpečne. Aj napriek tomu sa stretávame s deťmi, ktoré radšej spia na iných miestach. Ako zabezpečiť aby sa v nej dieťa cítilo dobre a rado v nej aj zaspávalo?

Dajme dieťaťu pocit, že je to priestor, ktorý patrí jemu.

Dieťa by malo cítiť, že detská izba je jeho kráľovstvo. Nejdeme rozoberať výber farieb a doplnkov. Iste vymaľovať farbami, ktoré nie sú rušivé nezaškodí. Časom sa aj tak slobodne rozhodne, čo vyhovuje jemu.

Dôležitejšie je nechať ho trošku vládnuť tomuto priestoru. Dopriať mu iné, voľnejšie pravidlá ako v zbytku domácnosti. Tu bude mať možnosť vybrať si aktivity, ktoré chce robiť a my sa mu prispôsobíme.

Nerobme z detskej izby postrach.

"Choď do svojej izby a vráť sa keď budeš normálna."  Takto premeníme detskú izbu na miesto, kde chodí keď nás neposlúcha. To samé o sebe nedáva pocit istoty a bezpečia. Skôr prispieva k tomu, aby voči danej izbe malo negatívny postoj.

Nechajme ho zvyknúť si na izbu od narodenia.

Od kedy sa naša dcéra narodila, spávali sme v detskej izbe s ňou. Najprv v jednej posteli. To má mnohé výhody a ako také dáva dieťaťu pocit istoty, ktorý nenadobudne, keď ho od začiatku budeme nechávať zaspávať samé. Neskôr, keď sa rozhodla, že už je veľká a chcela spávať vo svojej postieľke sama, spávali sme v jej izbe s ňou až kým nebola schopná prespať celú noc.

Využívajme postieľku aj ako súčasť hry.

Čím skôr dieťa nadobudne pocit, že je v postieľke v bezpečí, tým skôr v nej bude chcieť spať samo. Kreativite sa medze nekladú. Postavme si v postieľke bunker, nechajme v nej dieťa skákať, nosiť si tam hračky a tráviť čas. Postupne sa tak postieľka stane kamošom aj v ťažkých chvíľach. Dnes ju naša dcéra využíva aj v momentoch, keď sa potrebuje ukľudniť a hocikedy ju tam nájdeme oddychovať, keď sa cíti unavene.

Široký výber detských postieľok a matracov nájdete aj u nás. 

Spať či nespať spolu v rodičovskej posteli?

Názorov na spoločné spanie s deťmi je mnoho. My sa prikláňame k možnosti spoločného spánku. Či už je to počas prvých mesiacov života, kedy to má mnoho benefitov (jednoduchšie kojenie, pocit bezpečia a vytvorenie puta s rodičmi, či ako alternatíva monitoru dychu), tak aj v neskoršom veku, keď im idú zuby alebo sú choré. Vždy sme však na spoločný spánok využívali detskú izbu. Predsa len je to miesto, na ktoré je malá zvyknutá.

Rodičovskú posteľ sme zo spoločného spánku vynechali. Zmeny sú ťažké pre nás všetkých a spánok na novom mieste je obvykle komplikovaný. Nechceli sme malú vystavovať tejto situácií v období, kedy je pre ňu tak dôležité mať istotu v bežných veciach.

Nastavenie každej rodiny je úplne iné. Nie je preto možné niečo zovšeobecňovať. Najlepšie je sledovať, čo vyhovuje vášmu bábätku a s čím ste zároveň komfortní aj vy sami. Držíme palce.